Wagner ako čestný úspech
autor: archiv divadla
zvětšit obrázekRozhodnutie vedenia Státní opery Praha uviesť Wagnerovho Tristana a Izoldu je, povedzme si na rovinu, prekvapujúce a problematické. Museli si byť istotne vedomí značných technických a umeleckých problémov s tým spojených – obvyklá rutinná prevádzka v tomto divadle sa totiž vonkoncom nezlučuje s požiadavkami, ktoré kladie Wagnerova partitúra. Možno mali za cieľ nasadením Wagnera bojovať práve s touto tu panujúcou a ubíjajúcou rutinou, čo by už samo o sebe nebolo málo, ale na plnohodnotnú inscenáciu to nestačí, pokiaľ si vopred nezodpovieme otázku ako a s kým túto (či akúkoľvek inú) operu hrať. Práve na to v SOP neodpovedali.
V našich končinách je síce pochopiteľné, že Wagner musí byť obsadený takmer výlučne zahraničnými hosťami, nie je však prijateľné, aby skoro každú reprízu spievala iná Izolda. A keďže tých peňazí asi nie je mnoho, ani hosťujúci sólisti prirodzene nie sú z najlepších. Na premiére hrali v titulných úlohách Leonid Zakhozhaev a Marion Ammannová. Zatiaľ čo Ammannová sa predstavila presvedčivejšou kreáciou, Zakhozhaev, spievajúc azda v miernej indispozícii, nenašiel ani zďaleka pre Tristana potrebnú silu a výraz. Amber Wagnerová (Brangäne) disponuje napriek svojej mladosti zrelým dramatickým sopránom a jej úspešne sa rozvíjajúca kariéra je veľkým prísľubom pre budúcnosť. Zmienení musia byť Richard Wiegold (Kráľ Marke) a Tomasz Konieczny (Kurwenal), obaja vládnuci plným znelým basom, u Konieczneho však so zbytočne sileným prejavom. Pri všetkých, tu lepších-tu horších speváckych kvalitách treba povedať, že hercom nie je žiaden a ak aj je, nemal príležitosť to v réžii Marcela Lombardera ukázať. Nečudo, lebo po dramaturgicko-režijnej stránke je inscenácia nedochôdča. Tvorcovia síce usilovali aspoň o vytvorenie akejsi magickej nálady (najmä vďaka hre projekcie, digitálneho kúzlenia a tylovej opony), čo však funguje len pokiaľ sedí divák na prízemí, nedošlo však k žiadnemu skutočnému výkladu, ba ani k fundamentálnemu navodeniu koncentrovaného divadelného napätia, ktoré nemohol zachrániť ani rozsiahlejší škrt v druhom dejstve.
Azda najväčšiu pochvalu si zaslúži orchester a dirigent Jan Latham-Koenig, ktorý podľa všetkého odviedol enormný kus práce, keď sa mu podarilo doviesť hráčov k pomerne presnej hre a nečakanej disciplíne. Škoda len zbytočného forte prekrývajúceho sólistov. Tunajší hudobníci dokázali, že ak intenzívne pracujú sú schopní podať výkony prinajmenšom uspokojivé, a to je vlastne úspech.
TIP!
Časopis 19 - rubriky
Časopis 19 - sekce
DIVADLO
VČD uvede derniéru hry Kdo se bojí Beatles
Pardubický soubor před rokem uvedl českou premiéru hry slovenského dramatika Viliama Klimáčka Kdo se bojí Beat celý článek
HUDBA
Hudební tipy 20. týden
13. komnata Kuby Ryby
Hudebník, skladatel, textař, zakladatel nejznámější punk-popové skupiny Rybičky 48, b celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Literární tipy 20. týden
Romantické hrady, Rýn a dívka jménem Lorelei
Hluboké údolí nejdůležitější evropské řeky je, kam oko dohlédn celý článek