zvláštní poděkování
Quantcom.cz

Beze dne a bez noci R.Z. Nováka

Ilustrační foto

autor: archiv divadla   

Pražské Národné divadlo počtom svojich operných premiér predčí akékoľvek iné široko-ďaleko. Platí to aj o dielach najnovšej opery, uvádzaných v svetovej premiére. Samotná štatistická skutočnosť sa javí veľmi pozitívne a býva trebárs na Slovensku dávaná za príklad starostlivosti o súčasnú opernú tvorbu. Odvrátenú stranu mince ale tvorí spôsob realizácie takýchto diel. Bušení do železné opony síce prináša nové diela, často však v nedôstojnom naštudovaní (neúčastní sa ho ani orchester divadla, málokedy domáci sólisti) a čo je najmenej vyhovujúce, len v jednom predstavení. Tieto diela po sebe nezanechávajú žiadnu stopu, a preto je mi omnoho milšie, ak sa divadlo rozhodne naštudovať nové dielo, ktoré zaradí do svojho repertoáru, ako tomu bolo v prípade Smolkovho Nagana.

Bohužiaľ nepovšimnutá prešumela aj premiéra opery skladateľa a dirigenta Romana Z. Nováka. Sám Novák označuje operu Beze dne a bez noci za „hudobné divadlo v troch scénach“, čo dokladá žánrovú nevyhranenosť modernej opery, vo svete už dlhšie markantnú. Bez ohľadu na to konštatujme na začiatku, že ide o vydarené dielo. Kvalitný text Gudrun Orletovej tvorí tri obrazy, ktoré zobrazujú rôzne situácie v živote Lary. Konkrétna fabula je upozadená v prospech fragmentarizujúcej nechronologickej formy, tušiť však, že hlavná hrdinka sa vždy znovu a znovu zaoberá svojim vzťahom k jednému mužovi. Autori si potom kladie otázku či a za akých okolností je vôbec možné tento vzťah realizovať a povedzme, že riešenie opera neobsahuje, aj keď vyústenie je skôr optimistické. Hudobne je to opera cum grano salis symfonická, s výrazným priestorom pre divoké intermezzá s prekvapujúcou inštrumentáciou. Aj inokedy sa skladateľ nechal strhnúť všeprehlušujúcou búrlivou riavou, ktorú utlmí keď potrebuje nechať zaznieť kľúčové slová. Dielo je založené na emocionalite a len ak to autor považuje za vhodné, vytvorí i melódiu, dokonca tak konkrétnu ako tango v 2. obraze. Kritickú poznámku mám však ohľadne úlohy hudby v tomto diele. Nazdávam sa totiž, že aj keď je dielo vymedzené ako „hudobné divadlo“, neoprávňuje to rezignovať na dramatickú nosnosť hudby. Neraz som mal pocit, že tá tu nemá vzťah k dramatickému textu, čo považujem za chybu. Nemôže totiž byť len vatou, ako tomu niekedy býva pri hudbe k činohernej inscenácii.

Réžie diela sa ujal Jan Minařík, ktorý sa na malom priestore snažil predovšetkým sprehľadniť situáciu a prehĺbiť niektoré motívy diela, čo sa relatívne podarilo hercom (akokoľvek bolo ich herectvo šablónovité a umelé), no menej režisérovi. Z hľadiska divadelného bola akcentovaná otázka komunikácie, neschopnosti postáv na seba reagovať, čo je isto veľká aktuálna metafora. O zvláštne napätie nostalgického a súčasného sa postarala výprava, situujúca operu kamsi do druhej štvrtiny minulého storočia. Svojim partom pevecky vyhoveli Kristýna Valoušková i František Zahradníček v hlavných úlohách. Hudobne dielo autenticky naštudoval autor s orchestrom Artn.

21.11.2005 00:11:50 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 18 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Asociace profesionálních divadel České republiky

Časopis 18 - sekce

DIVADLO

Divadelní tipy 19. týden

Gérard Depardieu (Cyrano z Bergeraku)

Světák Jan Libíček
Jaký byl ve skutečnosti veselý tlouštík českého filmu? Dokumentem připomínáme náhlý odch celý článek

další články...

HUDBA

Luboš Pospíšil má nový singl

Luboš Pospíšil

Po úspěšném albovém projektu Poesis Beat (2021) a loňských oslavách 40 let od prvního vydání dnes již legendár celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Křesťanský magazín

Křesťanský magazín

Křesťanský magazín
Zajímavosti ze života víry. Uvádí K. Rózsová. Novogotická budova Nového proboštství na P celý článek

další články...