zvláštní poděkování
Quantcom.cz

V Mníchove sa vynorila Undine

Michael Suttner a chór

autor: Z webu   

Keď sa Albert Lortzing púšťal do komponovania svojej Undine (1843-45) podľa rovnomenného románu de la Motte Fouquého, existovalo už niekoľko podobných dramatizácií – medzi nimi aj v Berlíne s úspechom uvedená rovnomenná opera E. T. A. Hoffmanna (1816). Skladateľ sa tentokrát prekvapujúco odvrátil od ľahšej múzy a ukázal, že aj vo vážnom žánri dokáže stvoriť presvedčivé dielo – opera sa popri Cárovi a tesárovi stala najhrávanejším autorovým opusom, ktorý však na svoje objavenie mimo Nemecka ešte len čaká. Zároveň v nej Lortzing pokročil v hľadaní optimálnej opernej divadelnej formy, opustil čiastočne princípy tzv. Spieloper, ubral hovoreného slova a poučený najnovším hudobným vývojom položil väčší dôraz na orchester, a to predovšetkým v prepracovanej, druhej verzii (Viedeň, 1846), ktorú – s drobnými škrtmi v nespievaných dialógoch – od 17. decembra 2006 v Mníchove uvádza Staatstheater am Gärtnerplatz.

Dramaturgia divadla potvrdzuje orientáciu súboru na tradičný nemecký repertoár, ktorý býva u známejšieho suseda, Bayerische Staatsoper, zatláčaný veľkými a náročnými dielami svetovej literatúry a wagnerovského kánonu. Preto je dobre, že sa tu hrajú Nicolai, Flotow, Lortzing, či Beethoven ktorí dostanú len málokedy priestor inde. Navyše táto hudba celkom korešponduje s naturelom tunajšieho orchestru a istá profilácia prospieva aj sólistom. Z tých sa po speváckej stránke dobre predviedla svojim širokým dramatickým diapazónom predovšetkým Sandra Moonová v titulnej role. Dobre obstál i Wolfgang Schwaninger v úlohe rytiera Huga von Ringstetten, o ostatných spevákoch však treba konštatovať, že sa dopúšťali mnohých zbytočných chýb – tu mal zakročiť dirigent Andreas Kowalewitz, ktorý má inak so žánrom bohaté skúsenosti. Jeho erudícia sa podpísala pod štýlovo presným vyznením lyricko-dramatickej partitúry, s elegantne a jemne modelovanými, ľahko sa nesúcimi tónmi v orchestri. Vo vynikajúcom svetle sa blysol miestny zbor (Christian Jeub).

Zásadnú výčitku však treba vzniesť voči réžii. Claudia Dodererová je síce uznávanou výtvarníčkou, nerozumiem však tomu, ako mohli vzbudiť záujem jej réžie – pre ktoré bola k inscenovaniu povolaná znovu – pretože zjavne vonkoncom neovláda prácu s hercom. Jej postavy strnulo stoja, prípadne „esteticky“ mávajú rukami (Undine) – skoro režisérku podozrievam, že sa školila u prof. Věžníka alebo aspoň čo-to odpozerala z Troškovej Rusalky. Sporné je aj vyznenie opery, kedy Undine, rytier von Ringstetten a vodník Kühleborn spolu zmierlivo odchádzajú do vodnej ríše, akoby sa ani nič nebolo stalo. Jej poetike isto nemožno vytknúť dôvtipnú hru s priestorom alebo scénické návrhy, ba aj podarený gag, problémom však je, že Dodererová zostáva aj v profesii režisérky iba scénografkou, čo je kopyto, ktorého by sa asi mala držať.

22.1.2007 22:01:58 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 18 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Festival Setkání Stretnutie 2024

Časopis 18 - sekce

DIVADLO

Bouře hra Williama Shakespeara

Bouře

Bouře
Ctnost a šlechetnost je víc než msta. Britská filmová adaptace divadelní hry Williama Shakespeara (19 celý článek

další články...

HUDBA

Společně s Medial Banana si zaplaveme v moři času

Medial Banana

Slovenská kapela Medial Banana vydala novou desku a nyní s ní vyráží na turné. Brněnským fanouškům novinku Mor celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Hudba Pink Floyd a obraz Karla Zemana se propojili

The Dark Side Of The Moon Competition

Při příležitosti 50. výročí alba The Dark Side of the Moon se hudba skupiny Pink Floyd stala součástí díla Kar celý článek

další články...