Scéna.cz 

* Kto bol Vašou prvou láskou?

Syn mojej učiteľky hudobnej teórie. Mala som vtedy asi sedem rokov. Pred hodinou sa so mnou zabával, žartoval, preto som rada chodila na hudobnú teóriu.

* Akých autorov máte rada?

Dobrých. Tých, ktorí vedia napísať dobrú drámu. Alebo vedeli napísať. Čiže je to od Sofokla, cez Dostojevského po Jeffersa či Arthura Millera.

* Zamýšľate sa niekedy nad zmyslom práce, ktorú robíte?

Samozrejme. Nechcela by som robiť niečo, čo nemá zmysel. Ale fór je vtom, že každá práca má zmysel, keď je dobre a s láskou urobená. Našťastie každý má záľubu v niečom inom.

* Vaše dve dcéry sa vybrali po tých istých chodníčkoch, ktoré aj vás kedysi priviedli na divadelné javisku. Bola to ich voľba alebo skôr váš rodičovský zásah do ich života?

Mladšia dcéra, Katarína Hasprová, si vôbec nevybrala ten istý chodníček. Chcela robiť balet. To som jej neodporúčala, pretože je to krásne, ale krátke. No tancu zostala verná popri speve a veľmi sa jej v muzikálových predstaveniach zíde. Ale hlavnou jej produkciou je spev. Po muzikálových predstaveniach Dracula, Hair, West Side Story v Čechcách, Kráľ David a Jozef a jeho čarovný plášť mala premiéru Pomády v Bratislave a pripravuje druhé CD. Staršia Natália z vlastnej vôle skončila herectvo. Potom odišla načas do Španielska a teraz sa k umeniu vracia - uvidíme v akej forme.

* Kdy jste naposledy byla v Praze?

Na konci predchádzajúcej divadelnej sezóny. Hrali sme v Divadle J. Grossmanna muzikál Mníšky, kde hosťujem v produkcii Ruda Geriho. Predtým sme hosťovali so Slovenským národným divadlom v Tylovom divadle s hrou Prelet nad kukučkiným hniezdom. Ohlas bol úžasný. Mojej kolegyne, keď vtedy po predstavení vošli do divadla mysleli si, že je na Václaváku nejaká demonštrácia. Tak sa v hladisku kričalo a dupalo.

* V muzikálovej komédii Mníšky alternujete postavu Matky predstavenej. Aký máte vzťah k humoru?

Zo začiatku mojej divadelnej kariéry som mala viac dramatické úlohy. Postupne k nim pribudli aj komediálne a stali sa mi "drogou". Teším sa každému výbuchu smiechu za svojou replikou.

* Vytvárajú sa Vám ľahšie postavy v tandeme s režisérom, ktorý je zároveň Vašim životným partnerom alebo s niekým, kto vás až tak dobre nepozná?

Keď sa dvaja ľudia dobre poznajú, netreba veľa slov a vedie, čo môžu od seba čakať. S manželom je to dlhoročná spolupráca a má to aj výhody i nevýhody. Mám v ňom istotu, že nech je priebeh akýkoľvek, výsledok bude adekvátny vynaloženej námahe. Ale rada robím aj s novými režisérmi a viem sa ku každému prispôsobiť. Doterajšie spolupráce myslím si, že boli úspešné. Napríklad s pánom Jiřím Krejčíkom, Filipom Renčom, Petrom Weiszom a mnohými inými.

* O čom sa podľa vás dokáže v divadle najviac klebetiť?

Tak ako všade inde - o mužoch, o ženách /podľa toho kto klebetí/, o politike, o športe a havne o tých, čo tam nie sú. Ale ja osobne naozaj nerada klebetím. Radšej sa z takejto spoločnosti vzdialim.

* Vzpomínám na Vaši roli v Rekviem pro panenku, co byste změnila ve výchovných ústavech pro děvčata - přitvrdit nebo naopak?

Keď som si prečítala scenár, rozplakala som sa a nechcela som v tom filme hrať. Moja postava bola extraktom zla. Potom som si uvedomila, že zlo treba ukázať, odhaliť, poznať, lebo sa často skrýva za slušnou fasádou a okrem toho to bola výborná predloha, preto neľutujem, že som to robila. Doteraz mi píše istá Helenka z ústavu pri Kroměříži, kde sme točili, a v žiadnom prípade si nemyslím, že treba v ústavoch "pritvrdiť". Som za výchovu láskou. Priznávam, že je to ťažšia cesta, ale úspešnejšia.

* Zmenilo sa rokmi niečo na vašej kreácii Smrti v muzikáli Na skle maľované, ktorý má za sebou už šesťsto repríz?

Je to zvláštne, ale teraz sa mi Smrť hrá ľahšie ako pred rokmi. Nakoniec - smrť nestarne a zdá sa, že fyzickú kondíciu mám lepšiu, lebo sa o seba starám možno trochu viac aj po fyzickej aj po duchovnej stránke.

* Nacházíte se vČapkově salónu - co je pro vás Karel Čapek?

Spolu s Nerudom sú mi z českých autorov asi najbližší. Hrala som v Nerudovej poviedke Malostranskej a veľmi rada by som si zahrala v Čapkovej Veci Makropulos.

* Aka je Bratislava teraz ?

Vždy som Prahe závidela staré centrum, preto sa teším, že aj bratislavské Staré mesto ožíva do krásy. Na rozdiel od Prahy v našich kaviarničkách sedia mladí Bratislavčania a nie cudzinci. Hoci aj tí prichádzajú už do Bratislavy.

* Máte medzi kolegyňami nejakú prezývku?

Možno mám, ale neviem o nej.

* Stvárnili ste mnohé ženské charaktery. Boli ste predstaviteľkou pôvabných dievčat i zrelých žien. Hrali ste však niekedy aj princeznú?

Na začiatku svojej hereckej kariéry som hrala práve len samé princezné - od japonskej po laponskú. Deti, keď ma stretli na ulici, nepoznali ma po mene, ale ukazovali mame - "Aha, princezná!" Ale to už je dávno.

* Jak se cítíte v tomto mezinárodním pořadu u internetu?

Je to zaujímavé spojenie ľudí, ale nič nenahradí živý kontakt. Preto divadlo, do ktorého vás srdečne pozývam, aj popri filme alebo videu ostane stále živé.